Cisterciáni mohli spoluzakladať Bardejov

O bratoch z rádu cistercitov z Koprivnice hovorí osemstoročná kráľovská listina. O bratoch z rádu cistercitov z Koprivnice pri kostole sv. Egídia z Bardejova hovorí osemstoročná kráľovská listina. Mohol osídlenie Bardejova podnietiť aj tento mníšsky rád?BARDEJOV. Prvou písomnou správou o existencii kostola na území Bardejova je listina kráľa Bela IV. z roku 1247.Spomínajú sa v nej „fratres de Copryvnicza Cisterciensis ordinis apud Ecclesiam Sancti Egidii de Bardfa“, čiže bratia z rádu cistercitov z Koprivnice pri kostole sv. Egídia z Bardejova, ktorí tu založili kláštor a dostali od kráľa rozsiahle majetky.V listine sa nanovo vymedzilo ich územie zvané Terra Bardfa, ktoré im potom sčasti zabrali prešovskí Nemci.Podľa listiny prešovskí Nemci zničili staré chotárne znaky cisterciánskeho majetku na úkor kláštora a stavali nové vo svoj prospech.Údaj o cisterciánoch v listine z roku 1247 je jediným o pôsobení týchto mníchov na území Bardejova.

Prečo prišli?

V čase prvej zmienky z roku 1247 cisterciáni museli už dlhodobo pôsobiť v miestnych lokalitách. Bardejov bol už pred týmto rokom rozvinutejším sídliskom.V súvislosti s bardejovskými cisterciánmi, ktorí prišli na naše územie, keď už bolo primárne osídlenie, sa ponúka otázka, kto ich príchod inicioval.Podľa historických záznamov je zakladateľom (fundátorom) kráľ alebo samotný kláštor, ak počet jeho členov presiahol hranicu a bolo nutné založiť ďalší.V jednej z listín sa píše, že v roku 1269 príslušníci rodu Thekuansle kúpili za 30 hrivien striebra smilniansku občinu, ktorá susedí s kráľovskými majetkami. V tom roku však v Bardejove už cisterciáni nepôsobili. Lenže ak mal kráľ pod správou mesto po odchode tohto rádu, zdá sa byť logické, že ho mal aj predtým.

Modliť sa a pracovať

Cisterciáni značne ovplyvňovali život obyčajných ľudí, pretože práve tento mníšsky rád bol známy svojím kladným postojom k poľnohospodárstvu, remeslám a stavebníctvu.Títo mnísi po príchode na územia, ktoré boli situované pri tokoch riek, začali klčovať lesy, zúrodňovať pôdu a vytvárať studne a zásobárne vody z riek, ktorá neskôr zabezpečovala vlahu pre poľnohospodárske plodiny.Domnievame sa, že práve preto mali aj samotní mnísi záujem o zakladanie osád, pretože osadníci a obyvatelia, ktorí žili na danom území, predstavovali potrebnú pracovnú silu, ktorá by zabezpečila ničím nerušený duchovný chod kláštora.Ľudia dostávali duchovnú osvetu a samozrejme výrobky, ktoré im sprostredkovali mnísi na oplátku za pracovnú silu na poliach. Možno tu nachádzame menší rozpor, pretože mnísi mali žiť z práce vlastných rúk. Aby však kláštor a jeho členovia prežili, museli mať kontakty aj s vonkajším svetom.Nešlo však o poddaných, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Pracovníkmi boli spočiatku laickí bratia, nevzdelaní muži, ktorí tvrdo pracovali celý deň podľa známeho hesla „Modli sa a pracuj“, čím mali „spečatiť krajinu pod znakom Božím“.

Pôvodný článok bol publikovaný na:

https://presov.korzar.sme.sk/c/7434215/cisterciani-mohli-spoluzakladat-bardejov.html#ixzz4eXZSshnm